Výživa detí

Výživa detí má svoje špeciPká. Neznamená iba menšiu porciu ako u dospelého človeka. Vychádza z faktu, že organizmus dieťaťa sa vyvíja fyzicky aj psychicky. Na tento búrlivý vývoj potrebuje mať k dispozícii kvalitné stavebné látky a primeranú energiu. Základnou stavebnou látkou sú bielkoviny. V strave detí preto rozhodne nesmú chýbať mlieko a mliečne výrobky, nielen pre obsah plnohodnotných bielkovín, ale z mlieka získava dieťa až 55 % potreby vápnika, nevyhnutného na rast a kvalitu kostry a zubov. Dieťa by malo denne vypiť aspoň 0,5 l mlieka doplneného syrmi a kyslomliečnym výrobkom. Zdrojom kvalitných bielkovín sú aj mäso, vajcia a strukoviny. Pre telesný rast je osobitne významný vysoký obsah esenciálnych aminokyselín v mäse. V strave detí striedame mäso z hydiny, morky s chudým hovädzím mäsom. Vitamíny B, vrátane B12, a minerálne látky, železo, zinok, horčík, fosfor, vápnik, či stopové prvky selén, meď, chróm i jód, ktoré zabezpečujú mnohé metabolické procesy, sú vo výžive detí dôležité a nachádzajú sa práve v mäse. Od detského veku učíme deti konzumovať aj ryby, ktoré obsahujú okrem kvalitných bielkovín a minerálov ochranné, preventívne pôsobiace polynenasýtené mastné kyseliny EPA a DHE.

Problematika optimálnej štruktúry mastných kyselín je aktuálna už od detského veku. Odporúča sa tretinové pravidlo:

  1. 1/3 nasýtené mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu – mlieko, mliečne výrobky, maslo, mäso,
  2. 1/3 mononenasýtené mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú rastlinné oleje, oriešky a semená,
  3. 1/3 polynenasýtené mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú rastlinné tuky, semená, oriešky, ryby a morské živočíchy.

Mimoriadne dôležitá je konzumácia ochranných živín. Ovocie a zelenina obsahuje vlákninu a najmä ochranné látky – karotenoidy, lykopén, aavonoidy, vitamíny, minerálne látky a pod. Odporúčané množstvo sú 3 – 4 porcie ovocia plus 3 – 4 porcie zeleniny, ktoré by mali deti denne zjesť. Ochranný efekt majú vďaka svojmu obsahu minerálov, vitamínov a vlákniny aj celozrnné obilniny a strukoviny. Preto uprednostňujeme v strave detí tmavé druhy pekárenských výrobkov, ovsené či kukuričné vločky a do jedálneho lístka zaraďujeme aj menej tradičné strukoviny – sóju, cícer, bôb...